Spomedzi dvoch festivalov rovnakého mena som si tento rok vybral ten vzdialenejší. A dobre som urobil.
Z Nitry som vyrazil pohodlne vlakom krátko pred ôsmou a nebyť zdržaní, v Košiciach by som bol pred druhou. Bolo to však pre dobro veci, na festival som dorazil o štvrtej a patrične hladný. Akciu je vidieť rovno ako vykročíte zo stanice, pretože mestský park je hneď vedľa.
Organizátori rozdelili gurmány od vstupného (2,50 €) a celé platenie je tak flexibilnejšie. Zobral som 10 gurmánov (10 €) a vybral sa ochutnávať. Začal som polievkou, teda lepšie paštrnákovým krémom (1G) v Dobrom bistre. Bolo chutné aj voňavé, slušný začiatok. Festival sa ešte len rozbiehal, ale stihol som si všimnúť, koľko detailov venovali jednotlivé podniky výzdobe svojich stánkov.
Motkal som sa ďalej a natrafil na stánok Ryby Košice. Ponúkali penu z údeného pstruha (1G). Krásna a chutná jednohubka. Ich kuchár ma stretol o hodinu neskôr a nezabudol sa ma opýtať, či mi chutilo. Po tomto predjedle som sa začal obzerať po niečom sýtejšom. Poľskú Med a malina vychvaľujú už dlho, vyhliadol som si i nich teľací jazyk s chrenovou omáčkou a pečenými zemiakmi (3G). Mäso bolo také jemné, že sa dalo krájať aj plastovou vidličkou. Pre mňa hlavná hviezda dňa.
Po jedle sa pýtalo osvieženie, tak som opáčil miestny čapovaný Opre cider (1G). Sklamal ma zbytočnou sladkosťou. Kúsok odtiaľ som zabrúsil do stánku Tabačky, potešili ma tam sezónne variácie na mladý hrášok (2G). Ukázalo sa, že chalani predtým varili v Chateau Appony a hráškové jedlo sa im vydarilo. Dva druhy pečiva, jedno s nátierkou, druhé s galantínkou, k nim višňová príloha a pekné dozdobenie.
Hlad som úspešne zahnal, začal som sa teda obzerať po dezertoch. Hotel Dália mal panna cottu s včelým peľom (1G), ale ukázalo sa, že navrch pridali aj čerstvý zázvor a mandľové lupienky. Veľmi príjemná kombinácia, chutila mi viac ako krém z bielej čokolády (1G) v Olive Tree by Hilton. Burgre som videl v dvoch stánkoch, zato cheesecaky tu celkom frčali. Prevažovalo vyslovene mäso, vege veci sa hľaďali trochu ťažšie. Zato nechýbal slušný počet stánkov rôznych vinoték.
Za desať gurmánov som stihol ochutnať takmer všetko čo som chcel, bolo z čoho vyberať. Park takejto akcii svedčí najviac a vôbec nevadilo, že organizátori rozťahali stánky po veľkej ploche. Bol som sa pozrieť ešte raz večer o osmej, vtedy už bol nátresk a rozmiestnenie stánkov sa zrazu ukázalo ako ideálne.
Nechýbal ani program, na scéne sa striedali kuchári a ukazovali naživo svoje finty. V altánku pri vstupe zasa hrala živá kapela, oproti bol Camelot a výčap Prazdroja. Aj decká mali svoju kopu zábavy, od dielničiek, ihriska až po vláčik, na ktorom ich ťahal malý elektrický model.
Čo mi však udrelo do očí najviac, od začiatku až po samý koniec, bola atmosféra. Bolo tam živo, takmer až dovolenkovo. Pomohlo tomu počasie, fontány aj drobné detaily. Časti trávnika boli napríklad chránené plastovými kobercami. Akcia v parku síce pekne vyzerá, ale naozaj treba myslieť aj na to, že masa ľudí ho môže za tri dni zdupať ako stádo slonov.
Jednotlivé prevádzky sa snažili predviesť najlepšie ako vedeli, niekedy som sa až čudoval, aké veľkolepé dekorácie dokázali dotiahnuť na miesto. Ceny bola podľa mňa v poriadku, nemal som ani pocit „kartelovej dohody“, pretože ceny mali pomerne široké rozpätie.
Na základe toho, čo som ochutnal na festivale, som následne išiel navštíviť aj dva z podnikov, ktoré tam boli. Ale to už je na ďalší článok a omnoho širšiu reportáž o piatkových večerných Košiciach. Čoskoro…
www.visitkosice.eu/sk/podujatia/kulinaria/kosice-gurman-fest–2015
