Úplne lokálny festival jedla

Pár dní po našom festivale v Nitre mi postupne začínajú dochádzať jednotlivé detaily aj zážitky. Ani nie kvôli pretlaku, ale tento čas som venoval rodine, ktorá ma posledné dva mesiace videla len sporadicky.

Najväčší stres u nás vypukol asi týždeň pred samotným festivalom. Pristihol som sa, že väčšinu času už nevenujem vybavovaniu detailov, ale takmer výlučne kontrole. Kontrole údajov, kontrole zmlúv, kontrole toho, čo mal kto vybaviť a čo kto poslať. Denne som si ráno vytlačil zoznam prevádzok aj plánik stánkov a robil korektúry. A všetky papiere preventívne nosil stále a všade so sebou.

Na poslednú chvíľu niekoľko podnikov vypadlo, v iných sa zasa zmenili pomery, ale aj napriek všetkému sa konečný počet stánkov zastavil na čísle 41. Len pre porovnanie, v duchu som dúfam, že sa nám podarí aspoň 35. Námestie to vyplnilo a najväčší problém sa ukázalo rozmiestnenie stánkov. Horšie ako organizovať svadbu, pretože sme museli brať do úvahy tucet rôznych podmienok. Stánky s pivom a nápojmi museli ísť na kraj, aby prípadný rad nezavadzal iným stánkom. Priamych konkurentov sme pre všeobecný kľud nechceli dávať vedľa seba a jednotlivé stánky sme chceli tiež rovnomerne premixovať.

Deň pred akciou sme stavali prvú polovicu námestia, v sobotu ráno prišli stany pre reštaurácie. Na poslednú chvíľu sme museli ešte robiť presuny, potom už elektrikári začali montovať prípojky. Prvé prevádzky prišli na miesto a začínajú s prípravou. Slnko svieti, stierače stierajú, chladničky chladia a poistky držia. Len jednej vyhodilo, ale problém bol v ich predlžovačke, čo sa vyriešilo rýchlo.

Prišiel aj ľad, ktorý sa ukázal ako kľúčová surovina celého festivalu. Tieň je na veľkom námestí v Nitre nedostatkový tovar a časť vystavovateľov to pocítila viac než ostatní. Tým skôr, že mnohí z nich ponúkali špeciality, ktoré sa s teplom naozaj nekamáratia, napríklad čokoládu alebo sladké vína. O to viac ma teší, že nám situáciu aj ostatných vystavovateľov pomohol zachrániť najväčší výrobca ľadu so sídlom v Nitre. Na festivale mal zároveň aj bar s nealko nápojmi a staral sa o parádnu atmosféru.

Potešilo ma, že všetci vystavovatelia si dali naozaj záležať aj na výzdobe a ich stánky krásne svietili kvetmi, čerstvou zeleninou a ponukou jedál. Možno si to len málokto z vás uvedomil a my sme to určite príliš málo zdôrazňovali, ale vo väčšine stánkov po celý deň stáli priamo majitelia a prezentovali to, na čo sú najviac hrdí. Tomu samozrejme potom zodpovedala aj ponuka. Už počas dňa napríklad návštevníci porovnávali, kto mal lepší burger a chválili tiež, že aj vegetariáni si tu prišli na svoje. Ceny ma niekde až zarazili aké boli nízke, inde zasa svojou výškou odrážali nie veľmi dobrú úrodu. Niektorým pestovateľom napríklad 60% jahôd pobili krúpy. Vypredali teda rýchlejšie ako iní a navečer už zostal len jediný jahodový stánok z pôvodných štyroch. Reštaurácie našťastie nevypredali, a keď aj áno, priebežne si dopĺňali zásoby. Nitrianske pivo sa nám žiaľ minulo už o šiestej, prekvapil hlavne doobedňajší záujem. Na budúci rok sa to zmení, pretože sa ho bude variť viac a dovtedy tiež pribudne jeden mini-pivovar.

Najviac sa teším, že sa podarilo dodržať základnú myšlienku akcie, teda pestrý výber lokálnych prevádzok bez zbytočnej komercie. Veľa v tomto smere pomohlo samotné mesto, ktoré cez Nitriansku organizáciu cestovného ruchu urobilo všetko preto, aby sa táto koncepcia aj dodržala. Bez nich by sa nám to nepodarilo.

Aj keď sme sa s rozdanými kartami snažili hrať najlepšie ako sa dalo, niečo sme aj nezvládli. Kupónmi sa dalo platiť len v stánkoch s jedlom, v ostatných sa platilo hotovosťou. Nech sme sa akokoľvek snažili vysvetliť to, bol v tom chaos. Chýbal už spomínaný tieň a určite aj zóna s pitnou vodou na osvieženie alebo umytie. Už počas dňa som musel prebrať úlohu smetiara a popresúvať niekoľko košov bližšie ku stánkom. Veľa urobili aj jednotlivé reštaurácie, ktoré sa snažili udržovať svoje stoly v čistote. Neskôr večer to už ale nestačilo a nemali sme dostatok voľných rúk nato, aby sme poriadok udržali.

Musím tiež spomenúť ostatné časti programu. Potešil ma Ľudo Kuruc, keď zaspieval Duchoňove parádne funky S úsmevom. Bubeníci z medzinárodného festivalu bubnov a perkusii drumpoint Slovakia 2015 spolu s brazílskymi kostýmami karnevalových tanečníčok urobili také bum-bum, že mi automaticky začali do rytmu klepkať nohy. Polemic to potom len parádne dokončil. Večná škoda, že pred desiatou „padla“.

Fotiť som nemal kedy, ale atmosféru celkom dobre zachytilo toto oficiálne video

P.S.

Už teraz som si istý, že festival bude mať niekoľko dozvukov v nových recenziách a článkoch. Chystám sa napríklad otestovať chlebovú pec u jedného s vystavovateľov hneď troma kváskovými pecňami.