O včelách, mede a peľových zrnkách

Raz pri kávičke Miro nadhodil, že pozná jedného včelára v Devínskej Novej Vsi. Vraj robí výborný med a ďalšie produkty z medu. Na Delikatesy.sk už dlhšie plánujeme postupne spraviť zoznam najrôznejších producentov, farmárov a iných šikovných ľudí, u ktorých sa dajú kúpiť kvalitné, prípadne menej známe suroviny, potraviny a delikatesy. Aj preto sme sa vybrali za pánom Dedinským.

V Devínskej za rybníkom je za plechovou bránou ružový dom, v ktorom nás privítal. V neveľkej miestnosti má niekoľko vitrín so vzorkami medu a ďalších produktov, na stenách visia ocenenia. Pozýva nás ďalej do prevádzky, kde sa pripravuje a balí med. Miro je v otázkach zbehlejší, keďže má otca včelára, ja sa pýtam za tých menej informovaných.

Med bol aj za kontrolovaného hospodárstva minulých časov tak nejak mimo družstevného snaženia. Jednotliví včelári boli v podstate súkromníci, organizovaný bol však výkup (Medos Galanta). Keď výkup skončil, niektorí včelári hľadali nových spracovateľov, iní sa čo-to priučili a pustili sa aj do spracovania. Do tejto sorty patrí aj pán Dedinký. Včelárstvo má v rodinnej tradícii, už jeho starý otec vyhral na medzinárodnej súťaži patentom na automatizovanú výrobu materských buniek. Ešte donedávna ste si jeho med mohli kúpiť aj v našich supermarketoch, dnes predáva len priamo z firmy v Devínskej a niektorých biopredajniach.

Včely sú podobne ako iné hospodárenie so zvieratami alebo pôdou behom na dlhú trať. Včelári rozvíjajú rodokmene svojich rodín a tiež sa trápia s následkami globalizácie. Presunom tovarov po celom svete sa k nám zanieslo mnoho nových chorôb, ktoré ničia včelstvá. Základný problém je klieštik. Je to parazit, ktorý sa prisaje na včelu podobne ako pijavica. No a čo načne klieštik, dorazia potom vírusy. Niektoré z nich napríklad spôsobujú včelám stratu schopnosti navigácie. Keď vyletia ráno z úľa, už sa jednoducho nevrátia späť. Rovnakým presunom tovarov sa k nám zasa dostávajú lacné medy z Číny, Vietnamu a Argentíny.

Skúšame agátový. Je jemnučký, takmer bez chuti, veľmi svetlý. Lipový zasa Miro prekrstil na irsay oliver medzi medmi.

Med je úzko spojený aj s alergiami a už dlho sa hovorí, že človek by mal jesť len med zo svojej oblasti. Pán Dedinský nám nechá ochutnať rôzne vzorky a na moju otázku, podľa čoho si vyberať med, odpovedá: „…aj so zavretými očami by ste mali vedieť povedať, ktorý vám najviac chutí. Ten by ste potom mali konzumovať, na ten boli takpovediac zvyknutí už vaši predkovia.“ Skúšame agátový. Je jemnučký, takmer bez chuti, veľmi svetlý. Lipový zasa Miro prekrstil na irsay oliver medzi medmi. Lesný je výrazne tmavý a hutný, na rad ale prichádza aj medovicový. Výraz počujem po prvýkrát, tak sa pýtam, čo to je. Medy v zásade vznikajú dvoma spôsobmi. Ten najbežnejší je, keď včely zbierajú nektár, ten uskladňujú, pridávajú enzýmy a premieňajú na med. Medovicový sa robí miernou okľukou. „Iná kolónia – mravce,“ vysvetľuje pán Dedinský, „zvyknú chovať vošky. Pasú ich doslova ako také kravičky na stromoch a poskytujú im ochranu. Tieto im zasa na oplátku vylučujú sladkú šťavu, ktorú potom zbierajú. Čo nepozbierajú mravce, vezmú si včely.“ Včely zbierajú aj ďalšie podobné šťavy zo stromov, a tak vzniká medovicový med. Má špecifickú chuť, je samozrejme drahší, ale obsahuje omnoho viac zdraviu prospešných látok ako nektárový. Navyše, pán Dedinský s ním získal prestížne ocenenie Highly recommended na najvyššej súťaži včelárov na svete v √çrskom Dubline.

Ďalšou kategóriou je čistý peľ. Pri zbere si ho včela výlučkami prilepuje na zadné nohy, kým sa jej na nich nevytvoria riadne guče. S nimi potom letí späť do úľa. Na zber si včelári vymysleli fintu – otvor akurát veľký, aby prešla včela, ale dosť malý nato, aby pri prechode prišla o malé zrniečka peľu. Prečo jesť peľ? Z toho istého dôvodu, prečo jeme iné semienka a mladé rastlinky. Je v nich koncentrovaná sila a výživa. V tejto forme navyše vo väčšine prípadov nevyvoláva alergie a výborne stimuluje napríklad imunitu. Chutné sú aj samotné zrnká, ale najviac z nich získaš vtedy, keď ich namočíš vo vode alebo alkohole. Tam sa totiž rozpúšťajú jednotlivé účinné látky. „Takže najideálnejšie je v podstate použiť červené víno, obsahuje aj vodu aj alkohol…,“ dopĺňa so smiechom pán Dedinský.

Ďalšou zázračnou látkou je propolis. Včely si správne všimli, že rastliny si dokážu vytvoriť látky, ktorými sa bránia pred infekciami. Zbierajú túto miazgu a spolu s vlastnými výlučkami dokážu napríklad zabezpečiť čistotu a sterilné prostredie vo svojom úli. Čokoľvek cudzie sa dostane do úľa, obalia včely touto látkou. My ľudia sme zasa prišli nato, ako si zobrať propolis od včiel, vyrobiť s pomocou alkoholu tinktúru a použiť ju napríklad na zápaly v hrdle.

Obzeráme sa po vitrínach so vzorkami a vidíme aj malé džbániky so skryštalizovaným medom. Každý med skôr alebo neskôr skryštalizuje a zbytočné prehrievanie skôr škodí kvalite ako pridáva na kráse. Aj so skryštalizovaným medom sa však dá pracovať. Bez zohrievania ho rozomelú v špeciálnom mlynčeku, a tak sa z neho stane takpovediac medová nátierka. Niečo ako orieškové maslo, akurát z čistého medu. Kohosi napadlo pridať do medu aj škoricu alebo kakao. Oboje sú zaujímavé chute, tá škoricová sa mi hodí k medu viac.

Mali sme smolu, že sme pána Dedinského navštívili koncom zimy, jeho včeli ešte spali, tak sme si ich nemohli ísť pozrieť. Onedlho však príde jar a to bude obdobie, kedy sa treba začať obzerať po čerstvo stočenom mede. Práve na jar, keď sa všetko rozkvitne, dáva sprostredkovane najviac, čo môže príroda dať.

P.S. Dohodli sme pre návštevníkov delikatesy.sk menšiu exkurziu do včelárstva Dedinský spojenú s ochutnávkov medov, medoviny a ukážkov zo života včiel. Viac info na jar.

Včelárstvo Dedinský
www.vcelarstvo.sk
Devínska Nová Ves

Fotogaléria článku

Súťaž

Ak chceš vyhrať kvetový krémový med, ktorý spomíname v článku, zapoj sa do našej súťaže tu.