Bratislava doteraz nemala historickú kaviareň podobnú tým vo viedenskom hoteli Sacher alebo budapeštianskej New York Café hotela Boscolo. Zmena prišla koncom leta, kedy otvorili budovu na Sedlárskej 8.
Na tejto adrese bývala v voľakedy Stürzerova cukráreň, inak zvaný aj Pirglerov dom. Piekli sa tu bratislavské rožky a pravidelne sem chodievala prešporská postavička Schöne Náci.
Za socializmu tu bola veľkovýroba pod menom Cukrárne a sódovkárne mesta Bratislavy. Po zmene systému budova chradla, potom sa tu vystriedalo všeličo, staršie správy hovora o tom, že dom odkúpilo mesto, aby v ňom spojazdnilo opäť kaviareň s cukrárňou. Podarilo sa to až v tomto roku, kedy priestor začal prevádzkovať veľkoobchod s cukrovinkami Bam-eko. Ak vám to nič nehovorí, spravuje sieť obchodíkov Delikateso v mnohých slovenských nákupných centrách.
Rekonštrukcia trvala dlho a z ulice bolo najprv vidieť len drevené obloženie spolu s voskovou figurínou Márie Terézie. Keď na jeseň otvorili, bolo jasné, prečo to toľko trvalo. Interiér je bohato zdobený nástennými maľbami, svietidlami aj mramorom. Kamkoľvek si sadnete, môžete sa hodiny dívať na všetky tie detaily. Neviem, nakolkoľko pôvodná je táto výzdoba, ale niektoré z obrazov sú kópiami diel požičaných z Galérie mesta Bratislava. Dnes sa podnik volá podľa svojho majiteľa, teda Konditorei Kormuth.
Na vchodových dverách je tabuľka, že treba počkať na usadenie, vítajú vás čašník a veľká vitrína so zákuskami. Ide o vlastnú výrobu a väčšinou sú to torty a rezy. Pri pokladni je malá klietka so spevavcami. Je tu mnoho zákutí, takže sa oplatí poriadne sa rozhliadnuť a vybrať si pekné miesto.
V podniku som bol prakticky sám, tak som sa usadil „do výkladu“ a objednal si dobošku (4,90€) s espressom (2,90€). Úctivý a starší čašník mi po chvíli priniesol všetko objednané. Káva bola Corsini, len nie espresso. Aj keď nápis na účtenke ju pomenoval lungo, bolo to skôr typické slovenské „presíčko“ servírované v ozdobnej šálke s nožničkami na kockový cukor. Tipujem však, že väčšina hostí v takomto type podniku ani inú kávu piť nebude. Na druhej strane musím povedať, že ani vyššie spomínané historické kaviarne vo Viedni a Budapešti nemajú lepšiu kávu.
Zákusok ma potešil omnoho viac. Doboška ako má byť, nie príliš sladká a s karamelom navrchu. Samo o sebe je to skôr nudný a suchší dezert, ale nebol obschnutý.
Počas mojej návštevy som sledoval, ako do cukrárne vstupujú turisti, ktorí považovali priestor za múzeum hodné fotenia, ale žiaľ nie konzumácie. To je zrejme aj dôvod, prečo je na vchodových dverách spomínaná tabuľka. Veľká skupinka turistov vo vstupnom priestore by vedela podnik celkom slušne ochromiť. Na druhej strane je to paradox, pretože pri takto vyvedenom interiéri a vysoko nastavených cenách sem zavítajú naozaj len tí turisti. Neviem, čo bol zámer mesta alebo prevádzkovateľa, či urobiť zakonzervovaný turistický foto-objekt alebo živú cukráreň nadväzujúcu na tradíciu. Pravidelne chodievam okolo a zatiaľ sa darí skôr to prvé.
Na priame porovnanie sa mi vyslovene natíska trnavský Thalmeiner. Tiež nadväzuje na historicky známy podnik, rovnako má vlastnú cukrársku výrobu, ale atmosférou, kvalitou kávy aj cenami je jeho obsadenosť neporovnateľná.
Z ostatných zákuskov som neskôr ochutnal ich makové bratislavské rožky, ale o nich už spisujem samostatný článok, takže info hodím tam. Zatiaľ len toľko, že jeden rožok tu stojí takmer 3€.
Do kaviarne sa určite oplatí ísť pozrieť už len kvôli interiéru. Výber dezertov nie je veľký a nečakajte tu nič z moderného cukrárstva. Obsluha je primerane úslužná a všímavá.
Dnes 2. sviatok vianocny som bola s dospelou dcerou na zdravotnej prechadzke po Starom meste. Prechadzali sme okolo tejto cukrarne. Zaujal nas velmi pekny vyklad s pohybujucimi sa postavickami pekarov. Dcera navrhla aby sme sa isli pozriet dnu. Predpokladam ze v mysli uz rozmyslala ako sem pozveme nasich zahranicnych priatelov ktorych nie je malo a su velmi narocni na kvalitu. Pri vchode nas privital starsi slusny pan a hned nam ponukal 2 volne miesta. Ked dcera povedala ze mame zaujem len sa pozriet tak nam div nepribuchol dvere pred nosom. Cukraren bola pritom takmer prazdna. Velmi casto chodime Demelovi vo Viedni a obcas ked sme v Bad Ischli tak aj Zaunerovi. Je tam vzdy doslova natrieskane ale obsluha je mila a usluzna. Zaunerovi chodime aj s velkym psom. Odporucam panovi Kornuthovi aby urobil svojmu personalu exkurziu. Potom mizno zmenia pristup k zakaznikom.
Wow, kava za 2,90 a doboska za 4,90 EUR? T.j. za priemernu kavu a obycajnu dobosku tu pytaju 7,80 EUR? Myslim si, ze aj zahranicni turisti budu mat s tymto problem. Vo viedenskej cukrarni Aida priamo v centre Viedne som dal za kavu (dobru) 2,50 a vacsina zakuskov stala po 3,20. Myslim, ze Kormuth sa dlho neudrzi.
Boli sme tam pred pár dňami s priatelkou a to po 1/ zo zvedavosti a po 2/ pri príležitosti jej živ. jubilea.Neviem kolko platila, ale ceny boli priam nehorázne ! Je to priamo okrádenia zákazníkov, hlavne cudzincov.Toto by mesto nemalo dovoliť.Kedže sme boli 2 dostali sme miesto pri solíku pre dvoch a to hned oproti pultu so zákuskami, ktorý bol poloprázdny ako tesne pred záverečnou.Polica, ktorá bola nad naším stolíkom bola plná prachu a nejaký hosť už sa na nej pokúšal aj písať.Ja som mala dojem, že sedím na chodbe v kope všelijakého harampádia.Myslím, že menej môže byť aj niekedy viac.Prístupná a vlastne v prevádzke bola len jedna malá miestnosť a naša chodbo-predajna.Nuž a WC ?K dispozícii a či vôbec bolo len jedno a to bez možnosti uzamknutia s rozhrkanými posuvnými dverami. Dakujem,nikdy viac !
Tiež ma oslovil pekný výklad a zvonku som tušila aj zaujímavý interiér. Skúsila som tam vojsť. Mali úplne prázdno, ale pán, ktorý mi vyšiel v ústrety, povedal, aby som počkala. Nepochopila som, prečo, keďže som bola sama, žiadne davy za mnou ani predomnou… Asi že som len Slovenka a navyše som bola sama – ale kávu by som si tam bola objednala… Takže môžem negatívne hodnotiť iba prístup „uvádzača“. Ostatné som zatiaľ nestihla.
Takže zo zvedavosti pri krásnej prvomájovej prechádzke som si chcela urobiť aj krásnu bodku pri dobrej káve s koláčom. S rodinou sme vstúpili, ako sa píše vyššie, nevedela som či môžeme, lebo vo vnútri prázdno. Podišiel k nám čašník bol vcelku milý a usadil nás. Objednali sme si kávu limonádu a ospevované koláče. Všetko podávané tak ako píšu, tie ceny má však tiež ohúrili. Miestnosť s čo najviac stolmi, vidím do taniera susede. Vadilo mi, že sa tu na Slovensku stále na niečo hráme. Cítila som sa ako v kulisách aj to prístupom ďalšieho čašníka, ktorý obsluhoval došlé dámy z Japonska. Tie boli zvedavé a čašník pred nimi úsmev a cestou od nich šomranie a sťažovanie. Vrcholom všetkého boli toalety špinavé bez toaletného papiera a umývadlo? Ani psa by som tam nekúpala. Keď som vychádzala z toaliet cukráreň prázdna a pred dverami červené lano. Rodina bola už vonku, tak som ostala čakať. Po 2 min pribehol čašník a bez slov ani ospravedlnenia mi otvoril dvere a odopol lano. Keď chce niekto zažiť opravdivé divadlo a nie prįjemnú skutočnosť a to za neskutočné vysoké ceny nech sa páči.