Pred pár dňami sa po Európe rozkríklo, že tri talianske a jedna nemecká fabrika spracovávali starý, v niektorých prípadoch už aj červivý syr, aby ho následne predali ako čerstvú delikatesu. Samotný škandál pritom siaha omnoho ďalej, než len po tieto dve krajiny. Zhnitú „surovinu“ mali na spracovanie dodávať aj mliekárne z Rakúska a Veľkej Británie. Medzi zadržanými syrmi našli dokonca jeden z roku 1980. Čo je však omnoho hroznejšie je fakt, že takto „recyklované“ syry predávali medzi inými aj renomované talianske značky ako napríklad Galbani, Granarolo a Prealpi.
Tomuto škandálu predchádzal iný, tiež sa týkal Talianska a syra mozzarella. Našinec si ho možno nevšimol, pretože išlo o tradičnú mozzarellu z byvolieho mlieka, ktorá sa u nás predáva len zriedkavo a je omnoho drahšia ako tá z kravského mlieka. Mozzarella di bufala totiž obsahovala príliš vysoké hodnoty dioxínov. Potravinový (v tomto prípade skôr jedovatý) reťazec je nasledovný. Väčšinu tohoto syra produkujú v okolí Neapola, v provincii Campania. Táto oblasť je zároveň známa tým, že ju ovláda jedna z odnoží mafie – Camorra. A je to práve táto mafia, ktorá kontroluje skládky a vlastne celé spracovanie odpadov. Zrejme ste počuli, že v niektorých talianskych mestách bola skládková kríza, že sa tam po uliciach váľali vrecia s odpadom, ktoré nemal kto vyviezť. Oblasť je teda zamorená odpadom, a nielen domovým, ale aj toxickým z ilegálnych skládok, no a odtiaľ to samozrejme nie je ďaleko do potravy, ktorú spásajú byvoly. Keď je strava vo zvierati, dostane sa samozrejme aj do mlieka, teda aj do syra a bum, škandál je na svete. Čo si zasviníme, to si aj zjeme…
Oficiálne miesta celú vec samozrejme vyšetrujú, ale zároveň si zaplatili celostranovú inzerciu v niekoľkých veľkých periodikách, aby vysvetlili, že problém sa určite netýka prémiových značiek, ktoré podliehajú takzvanej Denominazione d’Origine Protetta, čiže systému ochrany kvality a povôdu produktu. Ak sa ale pozriem vyššie do vlastného článku a vidím, že v poslednom škandále s pokazenými syrmi figurujú aj známe značky, potom je aj tu dôvod mať sa na pozore. (Napadá mi okrídlená veta: to tu už akože nikto nič negarantuje…)
Nechcem generalizovať, ale mám ten pocit, že vo svete zrazu pribúdajú ľudia, ktorí si môžu dovoliť kupovať drahšie a kvalitnejšie potraviny (navyše talianska kuchyňa je akosi prirodzene v móde), tým pádom sa zvyšuje aj produkcia, aby pokryla túto potrebu. Svoje prihráva aj spoločnosť, ktorá si neváži potraviny a doslova nimi mrhá. A ako som už písal pri káve, nárastom produkcie následne trpí len a len kvalita.
Osobne držím Talianom palce v boji s mafiou a nám ostatným, aby sme sa ani náhodou nedostali ku kontaminovanému syru.
Súvisiace články
SME: Taliani recyklovali pokazený syr a predávali ho v Európe
The Independent: Italy’s toxic waste crisis, the Mafia – and the scandal of Europe’s mozzarella
ilustračné foto: Viktor Klimo
Pomaly ale iste sa dostaneme do stavu, keď ženy budú sedieť doma, dojiť kravičky, štopať husičky, chovať prasce a sypať sliepkam, aby sme sa najedli normálnej stravy. Našťastie som už takmer oboma nohami v dôchodku, mňa to až tak nepostihne. Ale čo budete jesť vy?
1: Přestaneme číst noviny a k jídlu si zhasneme světlo :-))
Jo jo, ten clanok som niekde pred casom citala. Velmi ma to neprekvapilo, ved o Talianoch sa hovori, ze s oblubou falsuju ich tolko vychvalovany olivovy olej.
V najblizsom supermarkete maju mozzarelu od f. Galbani a Santa Lucia. Obe su rovnako drahe, varianta z buvolieho mlieka +20% navyse. Ci su naozaj kvalitne neviem, spolieham sa na vlastne chutove a cuhove pohariky. Trochu sa utesujem tym, ze Dani su natolko posadnuti kvalitnymi potravinami( a podporou vlastnych farmarov) ze ak by na nieco prisli, okamzite by import spominanych syrov zastavili.
germa:
no, ja som zacal uz len tym, ze citam. Citam v potravinach. Zlozenia, informacie na obaloch, atd. Rodina sa mi smiala, ale po case pochopili, ze sa neoplati odflaknut nakup inak si clovek lahko donesie domov sajrajt, nehovoriac o tom, ze si nasledne z neho uvari „jedlo“. Co sa tyka ostatnych veci, chvalabohu mam sliepky, ostatne potraviny si vyberam podla dodavatelov. Maso uz radsej u masiara na obiednavku ako v supermarkete, zeleninu rozne, ale hlavne aby chutila po zelenine a nie vode, zvysok rozne.
To je zaklad, pouzivat pri kupe potravin zakladne zmysly – cuch, chut, hmat a nespoliehat sa na marketingovych pracovnikov a ich nadherne vyfarbene obaly. Ludia stratili absolutne kontakt s jedlom, nezaujimaju sa o neho a v prvom rade pri vybere rozhoduje cena. Aby sa niekto nemylil, ani volakedy ludia nemali moc penazi nazvys, ale pamatam si babku, ako si na trhu vyberala vzdy najprv podla kvality, o cenu sa handrkovala vzdy az potom, ked mala vybrate.
Ak budes pocuvat svoje telo, samo ti povie, co sa mu lubi a co nie. Samozrejme, ak ho uz nemas zhumplovane kadejakym svinstvom, ktore pozieras. Velmi som sa cudoval, ked som zo zdravotnych dovodov upravil svoj jedalnicek, ako mi zarazu spusta potravin zacala vyslovene smrdiet. A chute, ktore som volakedy lubil mi uz nechybaju. Chute nie su nieco, co sa neda prestelovat.
myscinka:
masova produkcia, to je podla mna najvacsi problem, Taliani strasne expanduju, vidno to rovnako dobre v kave, ako ide pomaly ale isto do haja a kvalitu si drzia len mensie znacky (nehovoriac o poslednych majstrovstvach baristov v Kodani, Talian skoncil na 29. mieste, vyhral Ir…).
ano:-) na „cuketkovi“ som videla odkaz na video, kde spominany Ir caroval s kavou. Moooc pekne. Paradoxne, v meste sa taka kava velmi neda dostat.
mysacinka: Taliani svoj olivovy olej mozu vychvalovat kolko chcu a aj falsovat, najkvalitnejsi je grecky olivovy olej prirodzene. :)
najlepsi je olej pravy a z jedneho druhu oliv nie zmiesane …je jedno odkial
Podobne funguju u nas pekarne .Napr. retazce maju v zmluve s dodav. peciva spatny odber peciva po zaruke …stoji to v sklade tesca niekolko dni zacina plesniet odtial sa dovezie do pekarne tam stoji niekolko dni pekne zelene od plesne a potom sup do susicky -odtial zomlet a sup do cesta a spat do zlata upecene k spotrebitelovi …a ze preco sa nam chlieb po 3 dnoch splesnivie …bon profit
Viktor, ja si potraviny poriadne starostlivo vyberám – o tom by ti naši doma porozprávali. Polotovary = 0, mäso len u môjho mäsiara, zelenina na trhu – u trhovníka, ktorý ju nekupuje v tescu a pod. Salámy a podobné veci nejem.
napodobne… ak si clovek vie zorganizovat dobre varenie, aj mu popri tom prirodzene vzniknu polotovary, ktore si jednak pripravil sam a jednak vie, co do nich dal (vid napriklad hovadzi vyvar na podlievanie, atd)
Prave vcera som v jednej pekarni kupil ten najlepsi posuch a uvedomil som si, ze sa mi podarilo odolat svojej lenivosti a uz velmi davno som nebol v ziadnom hypermarkete typu tesco, carrefour a podobne. A naposledy ked som tam bol som nakoniec aj tak nic nekupil. To je vyhoda mojho presidlenia do centra. Na rohu mame zelovocara, co ma uz pozna a vzdy vie odkial a kedy a co ma dovezene a co sa neoplati ani chytat do ruky a nie kupit, kusok od nas je mala pekaren naozaj vynikajuca, kazdu sobotu trh a v devinskej masiar a predajna syrov a mliecnych vyrobkov. Obcas este zaskocim do Terna v devinskej, mam (mozno neopodstatnene) pocit, ze tam sa este snazia zachovat aspon nejaku kvalitu. Ale tomu ked predavaju kontaminovane syry sa asi vyhnut nedokazem.
Najviac pri nakupovani potrevin pouzivam nos. To je moj „barometer“ nejako prirodzene sa na neho spolieham a zatial sa mam celkom fajn. :)