Na viedenskom Naschmarkte – doplnené

Predvčerom sme sa narýchlo vybrali s foodstylistom a kamarátom Mirom Kubečkom na viedenský Naschmarkt. Chystali sme sa tam už dávnejšie, pokecať o jedle a pohľadať nové suroviny. Zároveň som potreboval pripraviť ďalšiu tému do Evy a táto sa mi hodila, tak som spojil prácu so zábavou. Pre tých, ktorý sa nevyznajú, Naschmarkt uprostred Viedne v 4. obvode je niečo ako bratislavská Miletička. Trhovisko s pestrou zmeskou ovocia, zeleniny, potravín aj handier.

Pôvodne sme chceli vyraziť o siedmej ráno z Bratislavy, aby sme na miesto dorazili v čase, kedy sa trh ešte len prebúdza. Nutkanie po rannej káve však bolo silnejšie, tak sme ešte trochu zdržali a vyrazili o trochu neskôr. Bez hraníc a s dialnicou durch do Viedne bola cesta úplná lahoda. Miro už dobre poznal cestu, za Uraniou sme odbočili doľava, potom ešte kúsok a čoskoro sme boli pri Naschmarkte. Zopárkrát som odbočil a našiel parkovanie na druhej strane trhoviska. Parkovanie je obmedzené na dve hodiny, potom by mal človek preparkovať, ale niekedy vraj stačí vymeniť parkovacie lístky za nové. Dajú sa zohnať v každej trafike a jeden stojí 1,20 eur. Ak nechytíš flek pri trhu samotnom, môžeš skúsiť v niektorej z bočných uličiek.

Aj keď sme prišli okolo deviatej, trh ešte stále nebol rozbehnutý. Niektorí predavači ešte len dokladali tovar na svoje drevené pulty a bolo dosť chladno. Našli sme si pohodlnú presklenú kaviareň, odkiaľ sme mohli pozorovať rozbiehajúci sa ruch a zároveň sa dohodnúť, kam ísť a čo ochutnať. Miro tu už má svoje známe miesta aj predavačov, tak mi poradil, kde sa čo dá zohnať. Začali sme sa teda motať po trhovisku, nakúkali do obchodov a debatovali s predavačmi. Väčšina z nich sú Arabi alebo Slovania. Pestrá zmeska Bulharov, Rusov a Juhošov neodbytne núka na ochutnanie olivy, sušené ovocie a syry. Výber je ešte pestrejší: pečivo, syry, víno, bio, korenie, bylinky, ručne robené cestoviny, arabské a ázijské špeciality, sušené ovocie, talianske delikatesy, mäso, ryby. V jednom stánku som vedľa seba našiel čínske pivo, mlieko, sošku Budhu aj Hare Krišnu, zubnú pastu, instantnú kávu a obrázok Ježiša. Tu skrátka zoženieš všetko a v podstate akýmkoľvek jazykom. Zjednávanie je samozrejmosť, akurát si musíš ustrážiť čo nakoniec dostaneš. Predavači sú šikovní, a tak ti napríklad pri červených pomarančoch nenápadne prihodia jeden obyčajný. Naopak, keď si Miro kupoval kebab, chlapík za pultom mi núkal tiež jeden. Odpovedal som, že určite neskôr, tak mi podal na ochutnanie jeden fajnový falafel. S prízvukom, aby som sa určite vrátil a dal si svoj kebab určite u neho. Keď som videl, čo naložil Mirovi, ani som sa inak nemohol rozhodnúť. Výborný arabský chlieb (nie pita), v ňom dva druhy mäsa, cibuľa, rajčiny, jogurtová omáčka a navrch posypané mletým chilli. Musel som však ešte fotiť a nechcel mať umastené ruky, tak som len zostal slintať.

Postupne sme začali nakupovať suroviny. V bio-obchode našiel Miro biely mak, ja zasa olej z hroznových kôstok. Na jednom veľkom regály boli bio-čokolády od firmy Zotter. Vo fabrike sa niekto asi urval z reťaze, keď som nenapočítal hádam 50 rôznych príchutí, tak ani jednu. Vzal som horkú s zellerom a portským vínom. Ešte som nekoštoval, ale potom zreferujem. Zastavil som sa aj pri koreniach, kde som našiel zmes na jahňacie. Boli v nej rozmarín, sušený cesnak, červené korenie, koriandrové semiačka a trocha soli. Niektoré sáčky vyzerali dosť obstarožne, ale podľa sviežosti farby sa dá vybrať čerstvé a voňavé korenie. O pár stánkov ďalej som chcel kúpiť raviolli. Mohutného predavača Miro spakruky oslovil: „Adkuda?“ „Bulgaria“, odpovedá predavač. „√Å, Bulgária, dobro, sto gram raviolli, blagadariu…“ Ideme okolo Rusov s olivami, jeden na mňa s rehotom pokrikuje: „Héééj, du, paparazzi! Wills’t du Olive?“ Ďalší Arab núka: „Nehmen sie Kebab, viele Vitamine!“ Smerovali sme však k Indovi s malými potravinami, u ktorého Miro pravidelne nakupuje. Tentoraz obrovskú papáju z Malajzie. Cestou späť sme sa zastavili aj po baklavu a dlhý perzský chlieb. Pomaly ubehli dve hodinky, tak som sa vrátil k Arabovi po kebab. No čo ti poviem, po dlhom čase najlepší kebab, aký som jedol… Mali sme šťastie, jak som dojedol, začalo šialene fúkať a snežiť, sadáme do auta a na obed sme už boli späť v Bratislave.

Viedeň nie je ďaleko, už začína byť aj trochu teplejšie, tak sa oplatí spraviť si výlet. Či už hľadáš špeciálne suroviny, ktoré u nás skrátka nezoženieš, alebo sa chceš ísť namlsať na trhovisko, Naschmarkt vo Viedni je skrátka povinná adresa.

zopár infoliniek:
http://www.tourist-net.co.at/naschm/naschm1.htm
http://www.wienernaschmarkt.eu/

Doplnenie: k článku som pripojil niekoľko fotiek, najlepší výber nájdeš v májovej Eve, ktorá sa ešte len pripravuje.

Čo sa týka čokolády Zotter, včera som ju konečne ochutnal. Nádherne chrumkavá horká čokoláda vydala krásny pukavý zvuk, keď som ju rozlomil, plnka z kombinácie zeleru, portského vína a hľuzovkového oleja. Musím povedať, šikovná kombinácia, určite stojí za ochutnanie. Sepp Zotter je veľký špekulant, ak niekto z vás ochutná inú kombináciu, napíšte do komentára. Ďakujem.