Dnes ráno sme vstali s plánom ísť do zoborských lesov. S prázdnou chladničkou a žiadnym jedlom sa z domu ale nepohnete, inak vás to škaredo dobehne pri návrate.
Pri raňajkách som vymyslel dokonalý keramický plán – v rúre nechať upiecť hlavné jedlo aj menšiu bábovku. Príprava hlavného jedla zároveň pokryje aj polievku, ktorá sa môže variť zároveň s pečením. To najlepšie však je, že koláč si navyše stihneme zobrať so sebou na výlet!
Je 8:30, hneď po raňajkách začínam čistiť zeleninu na tažín a polievku. Do tažínu som nakrájal mrkvu, petržlen, polovicu kalerábu, hokaido tekvicu a cibuľu. V záhrade som pozbieral posledné minipatizóny, ktoré už nemajú šancu dozrieť. Tie najmenšie som dal vcelku, ostatné len prekrojil. Prihodil som aj pár posledných rajčín. Potom už len stačilo osoliť hrubou morskou soľou, preliať olejom a pridať nasucho upražený kmín, rímsku rascu a koriander. Skoro som zabudol aj na pár strúčikov cesnaku. To celé som dobre premiešal, zakryl a hodil do vyhriatej rúry.
Z čistenia zeleniny mi zostali semienka z tekvice aj väčších patizónov, tie som odložil ako základ pre polievku. Tá však musela ešte počkať na svoj čas, predtým som musel stihnúť tú bábovku. Je 9:00 ráno, najvyšší čas.
Bábovka bola rýchla, nič špeciálne. Jediná finta spočívala v jej menšej veľkosti. Teda menej cesta, kratšie pečenie aj chladnutie. Na dochutenie som do nej dal pomarančovú kôru a celý mak. Cesto som vylial do keramickej formy a prihodil k tažínu. Tomu je fuk, či sa rúra otvára alebo nie, zelenina sa v keramike pomaly pečie.
Bábovka sa pečie asi pol hodinu, čas akurát spraviť polievku. Krpec má ešte stále rozprávky, takže stíham s kľudom. Základ polievky sú zvyšky po čistení zeleniny, hlavne z tekvice. Pridal som k nim nakrájanú mrkvu, zeler a druhú polovicu kalerábu. Krátko som všetko orestoval na oleji, potom prelial vodou, dodal trochu nového korenia a nechal ticho variť.
Keď bola bábovka dopečená, vyklopil som ju a nechal trochu vychladnúť na terase. Hlavné čaro keramiky prichádza až s tažínom. Je doležité, aby sa všetko spolu pieklo a aby to bola len zelenina, ktorá nepustí pečením vodu. Takže ani cuketa, ani biela tekvica. Hokaido je ideálne múčne a patizón relatívne tvrdý. Po hodine pečenia treba doliať trochu vody a malý rajčinový pretlak, aby malo jedlo šťavu. Zavrieť a vrátiť späť do vyhriatej ale vypnutej rúry, potom môžete vyraziť. Keramika udrží teplo a jedlo sa dorobí aj bez dozoru. Nevadí, ak sa tekvica za ten čas trochu rozvarí, vďaka tomu sa zahustí šťava a jedlo sa perfektne spojí.
Je 9:45. Do batohu si balíme vodu, jablká a bábovku aby sme mohli konečne vyraziť. Keď sme sa o dve hodiny vrátili, stačilo vývar precediť a dorobiť do neho krupicové obláčiky. K tažínu som plánoval rýchly kus-kus, ale žiaden som v špajzi nenašiel. Našiel som však instantnú polentu, takže som len nechať zovrieť vodu, 2 minútky zamiešal krupicu a bolo vybavené. Krátko po 12:00 sme boli vyvýletovaní a mali navarený kompletný nedelný obed.
Bábovka sa pričinila aj o druhé kolo k poobedňajšej káve. Takto sa teda dá stihnúť poupratovať poslednú úrodu, napiecť kompletný obed a užiť si dve nedeľné hodiny vonku.
