Víkendový Salzburg (+fotogaléria)

Vianočné trhy v Salzburgu

Návštevu štvrtého najväčšieho rakúskeho mesta ležiaceho na severnom úpätí Álp sme s priateľkou plánovali už dlhšiu dobu. Rezervácia ubytovania prebehla strategicky už v septembri a po zakúpení lístkov na vlak (69€ za spiatočný lístok pre dve osoby)nám ostávalo už len vyraziť. A udialo sa tak minulý piatok v skorých ranných hodinách. Okrem núteného hľadania náhradného miesta, keď polovicu vozňa obsadil školský výlet s miestenkami, cesta prebehla hladko a smutne konštatujem, že môžeme našim rakúskym susedom iba závidieť stupeň využitia i úroveň ich vlakovej dopravy. Ak nechcete cestovať letecky, vlak je v Rakúsku jasná voľba.

Po príchode do Salzburgu sme neveriaco pozerali na ľudí v tričkách a mikinách, ktorí spolu s 15 stupňami Celsia na teplomere narúšali našu predstavu predvianočného alpského mestečka. Nevyviedlo nás to však z miery a pokračovalo sa podľa plánu. Keďže mesto priam oplýva historickými pamiatkami a možnosti kultúrneho vyžitia sú veľké, bojový plán je namieste. Rozhodli sme sa využiť Salzburg kartu (30€ za osobu na 48 hodín), ktorá slúži jednak ako cestovný lístok na dopravu po meste a zároveň umožňuje i bezplatnú návštevu cca päťdesiatich najvýznamnejších turistických atrakcií. Dá sa kúpiť priamo na hlavnej stanici v infocentre, čo sme aj urobili a vyrazili hľadať penzión Helmhof. Po menších peripetiách s miestnou dopravou sa nám ho podarilo nájsť. Majitelia boli príjemní a ochotní, izby čisté a priestranné, raňajky bohaté. Scenériu penziónu dotváral kohút so sliepočkami a starší britský kocúr. Za cenu 130€ pre dve osoby na dve noci i s raňajkami to bol na miestne cenové pomery jednoznačný kauf. Odporúčame, a ak vesmírne sily dajú, určite sa vrátime.

Pension HelmhofIhneď po ubytovaní sme zamierili priamo do centra, resp. starého mesta. Večer bol o poznanie chladnejší a blízkosť Álp sa prejavila naplno. I keď sa v meste dajú nájsť architektonické „skvosty“ pripomínajúce Bratislavu, historické centrum je vyslovene pekné a má neopakovateľnú atmosféru. Všetky obchody prísne ladia s historickými budovami a gýčové svetelné tabule či nápisy by ste hľadali pomerne ťažko. Lokálne vianočné trhy už boli v plnom prúde a prebiehali súčasne na niekoľkých námestíčkach. Sortiment bol pestrý a ceny niekedy až absurdne vysoké. Salzburg je všeobecne drahý a po prvýkrát som videl dámsky kabát za 2200 €. Priateľka si ho nekúpila, zato ale ukoristila jablko v tvrdej cukrovej poleve (1,80 €), ktoré bolo veľmi náročné na konzumáciu. Vzala si aj obriu šamrolu (2,50 €), ktorú naopak papala veľmi ľahko.

Biela klobása bola varená, servírovaná v peknom porcelánovom hrnčeku plnom horúcej vody a dopĺňala ju sladšia horčica Händlmaier a praclík z lúhovaného cesta.

Dostatočne nabažení predvianočnej atmosféry sme zamierili do pivárne Raschhofer’s Rossbräu, jednej z dvoch tohto mena v meste. Po rýchlom prieskume jedálneho lístka padla naša voľba na Münchner Weisswurst (5,20 €) pre moju drahú a Würstel (4,90 €) pre mňa. Párky mi obsluha priniesla s gulášovou šťavou a pečivom a boli výborné. Biela klobása bola varená, servírovaná v peknom porcelánovom hrnčeku plnom horúcej vody a dopĺňala ju sladšia horčica Händlmaier a praclík z lúhovaného cesta. Chutili taktiež veľmi dobre. Smäd sme hasili ich vlastným pivom, ktoré je výborné a získalo nejedno ocenenie. Jednalo sa o Helle Weiße (3,70 € za 0,5l) a Rossbräu Spezialbier (3,40 € za 0,5l). Najedení sme pozorovali vkusne zariadený interiér a pochvaľovali nefajčiarsku časť. Príjemné zakončenie prvého dňa.

Výhľad na Salzburg

Po sobotňajších neskorých raňajkách odštartovala našu púť po turistických atrakciách návšteva pevnosti Hohensalzburg. Nahor nás vyviezla pozemná lanovka. Naskytli sa nám nádherné výhľady, z ktorých som bol najmä ja unesený. V priestoroch pevnosti sa nachádza i MarionettenmuseumFestungsmuseum, z ktorých prvé je múzeom bábkového divadla a druhé zachytáva život a históriu pevnosti. Na nádvorí som neodolal stánku s raclette chlebíkmi (3,00 €) a Ivona ochutnala schneeball. Raclette je druh polotvrdého švajčiarskeho syra, ktorý mi po zahriatí naškriabali (racler – škriabať, stierať)na ražný chlebík so speckom a sušenou pažítkou. V sychravom počasí chutil vynikajúco a živo si k nemu viem predstaviť pohár bieleho vína. Schneeball je akási guľa zlepená z kúskov sladkého cesta a môže byť obohatená rôznym prelivom – nugát, čokoláda, vanilka či kokos. U nás vyhrala klasika – schneeball (2,50€) obalená v škoricovom cukre. V jednoduchosti je krása. Z pevnosti sme išli po svojich a je to veru strmý kopec.

Mozartov rodný domNa úpätí kopca sa nachádza veľmi pekný cintorín s katakombami, ktoré už tak uchvacujúce nie sú. Pobrali sme sa teda po Wolfgangových stopách a navštívili jeho rodný dom, i dom v ktorom v Salzburgu žil. Popri týchto potulkách nám hlad zahnala bosna (3,20€) z Balkan Grillu Walter, čo sú vlastne 2 biele párky obalené v korení s prílohou z cibule, petržlenovej vňate a horčice zapečené v rohlíku. Na vianočných trhoch sme ochutnali tunajšiu veľmi chutnú verziu panini (3,50 €), zloženého zo sedliackeho chleba, sušenej šunky a syra typu ementál. Po návšteve Spielzeugmuseum nám ostalo ešte troška energie na návštevu rodinného hotela Hartlwirt v blízkosti nášho penziónu, v ktorom som si dal výborné consommé s celestínskymi rezancami (3,60 €). Vanilková zmrzlina s horúcimi malinami, ktorú si dala moja pekná spolucestovateľka za moc nestála. Zmrzlina prišla do kontaktu s horúcim prelivom príliš skoro a výsledkom bola polievková konzistencia. Žiadna sláva a ďalší deň za nami.

V nedeľu sme sa naposledy prešli mestom, nakúpili a pozreli si park a záhrady pri zámočku Mirabell. Rozlúčka so Salzburgom prebehla pri čaji v McDonalde. Potom už len vlak a cesta domov. Snáď sa sem ešte vrátime. Ak ste neboli a rozmýšľate, neváhajte. Nie je to síce lacné mesto, no tie peniaze stoja za to.

Fotogaléria

 

 

 

Share on FacebookTweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.