Život s gaštanom

Keď sme sa pred desiatimi rokmi presťahovali, našli sme tu mladý jedlý gaštan. V prvej úrode nám dal päť kíl, dnes je to medzičasom takmer dvadsať.

Život s gaštanom je pomerne pichľavá záležitosť v rôznych smeroch. Sprvu sme mu nevenovali veľa pozornosti, s gaštanom sme sa ale samozrejme tešili takmer každý rok. Len občas sa stalo, že strom nahodil veľa ježkov, ale všetky mali prázdne gaštany.

Až keď sa začala úroda zväčšovať a začali sme uvažovať o vysádzaní ďalších stromov do sadu, prišli sme s nápadom pridať mu kamaráta. Lenže ani to nie je len tak. Keď si človek prečíta o dovlečených chorobách a osičke, ktoré ničia naše posledné veľké gaštanice, radšej sa uspokojí s tým čo má.

Po istom čase sme na kôre spozorovali praskliny a vo vnútri našli niekoľko suchých vetiev. Našťastie máme v Nitre poľnohospodársku školu aj SAVku, a tak sa milovanej podarilo dostať k nám pár ľudí, ktorí rozumejú gaštanom. Ukázalo sa, že praskliny ani sušenie nie sú od choroby, ale sprevádzajú pomerne bujný rast mladého stromu. Dostali sme prednášku, ako sa o strom starať. Nesmie sa otĺkať ako orech a rezať by sa tiež nemal. Keď to inak nejde, potom treba poctivo ošetriť všetky rany. V prípade, že gaštan predsalen napadla cryphonectria parasitica, existuje na ňu liek. Ak si dobre spomínam, má asi 60% úspešnosť.

Časom sa vyriešilo aj to dosádzanie, pretože o kúsok vedľa vyhnal jeden pekný semenáč. Necháme ho ešte trochu podrásť a zrejme ho presadíme na nové miesto.

Čo sa týka úrody, urobil som pár pozorovaní. Keď sme mali minulý rok včely, strom až hučal. Aj preto som očakával bohatú úrodu. Tak sa aj stalo, gaštan nahodil more ježkov, ale na druhej strane boli relatívne menšie ako po ostatné roky. No čo, buď máš jedno, alebo druhé, oboje naraz sa nedá. Tento rok sme bez včiel, bolo relatívne sucho, ale strom napriek tomu zarodil veľmi dobre. A aj gaštany boli o niečo väčšie.

Odhadujem, že dnes má náš gaštan okolo 25 rokov a robí nám radosť každý deň. Hlavne v lete svojim tieňom, lebo stojí pri terase. Tento rok sme pod ním niekoľko krát našli suchohríby. Zrejme preto, že kúsok odtiaľ máme točku (a teda vlhko) a občas zo zoborských lesov dovlečieme nejakú bakuľu či samorastovú dekoráciu.

Gaštan je posledný, ktorý kvitne, takže sa pohodlne vyhne všetkým jarným mrazom. Vďaka tomu má prakticky vždy úrodu. Na druhej strane, kým susediaci orech je už teraz skoro holý, gaštan má ešte stále zelené listy. Popadaných ježkov sa neoplatí lúpať na trávniku, hlavne nie, ak po ňom chcete behať bosí, čo my doma robíme. Vždy nejaké pichliače zostanú, sú však veľmi jemné a lámavé. Preto ich radšej najprv pohrabem na chodník a lúskam až tam. Prípadne počkám, kým samé padnú. Tento rok som každé ráno nazbieral pod stromom štvrť až pol kila. Taký príjemný rituál, aj sa človek nadýcha ranného vzduchu.

Veľká úroda

S toľkou úrodou vyvstal problém, ako ich narezávať a ponechať si pre ďalšie použitie všetkých desať prstov. Najprv som pozrel, či je v ponuke niečo na internete. Našiel som len pár klieští, ale nezdali sa mi ani rýchle ani praktické. Ručný strojový mlynček mi zas prišiel moc veľké hebedo, toľko úrody zas ešte nemáme.

Tak som zbehol do dielne a z polienka najprv vyrobil šablónu, do ktorej by zapadol gaštan, aby som ho nemusel naháňať po lopároch. Potom som si spravil zárezy v oboch smeroch, mali slúžiť ako vodítka pre nôž, nech sa mi nešmykne po ich klzkej šupe. Na narezávanie som doteraz používal menší nožík s jemne zúbkovitou čepeľou.

Keď som tak dlabal to poleno, padol mi zrak na multifunkčnú maliarsku špachtľu, ktorú som mal zavesenú pred očami. Má takú zahnutú časť, ktorou sa má čistiť valček od farby. Napadlo mi, že by sa dala použiť ako pákový narezávač. Oblúk som nabrúsil na slušné ostrie a ani som nemusel vŕtať dieru na osadenie. Jednu už má na vyťahovanie klincov. Vždy sa oplatí pozrieť sa, či nemáš niečo vhodné na okolí, bez toho, aby si to musel prácne vyrábať.

Takže stačilo priskrutkovať pár uholníkov, osadiť špachtľu zasunutím skrutky a bolo vybavené. Špachtľa tam nie je primontovaná napevno. V prípade, že sa zasekne, dá sa rýchlo vytiahnuť a uvoľniť. Preto sú aj uholníky trochu viac od seba.

Po pár skúškach som musel ešte dodlabať jamku aj zárezy, aby sa rezač dal otvárať aj na väčšie gaštany. Koumák by možno polienku prirobil gumené nožičky, aby sa to celé nešmýkalo po stole alebo doske. Aj takto to celé funguje dobre a rýchlo.

Po narezaní vyvstala otázka, ako ich upiecť nad plameňom. Opäť som sa pozrel po kuchyni čo by sa dalo hacknúť. Našiel som starý haluškovač. Naozaj starý, je na ňom ešte vyrazené meno podniku Dílo. Je z tenkého dierovaného plechu a gaštany som na ňom upiekol za 7-8 minút. Kde tu boli voňavo obhorené, trochu prírodného smradu doma nezaškodí.

Pri druhej várke sa mi ale stalo, že na konci haluškárne opadol háčik. Tie plechy sú totiž pospájané cínom a pri dlhšom nahrievaní sa skrátka roztavil. Haluškáreň to síce prežila, ale musel som sa obzerať po niečom inom. Vtedy som si spomenul, že mám v dielni odložené staré a zničené panvice. Na toto by sa vyslovene hodili. Do jednej hlbšej som vyvŕtal niekoľko otvorov a zbrúsil ju až na holý kov.

Po testovaní môžem povedať, že ani toto riešenie sa neosvedčilo. Panvica bola príliš hrubá a kým sa zohriala, gaštany zbytočne usušila. Ak teda použiť starú panvicu, radšej tenšiu, aby teplo účinkovalo okamžite.

Vyskúšal som aj remosku, ale tá pečie len zvrchu a zbytočne vysoko. Gaštanom viac pristane, ak majú sálavé teplo zodpodu. Nakoniec som zakotvil pri rúre. Gaštany na vyhriaty plech do alobalovej vaničky, podliať trochou vody a ku koncu pečenie odkryť a nechať mierne pripáliť.

Gaštanový čaj

Mojím absolútnym objavom tejto sezóny je ale gaštanový čaj. Stihol som ho len tak tak, pretože listy naň sa oberajú od augusta do októbra. Recept je jednoduchý, gaštanové listy treba nasekať na menšie kúsky, usušiť a pri použítí zaliať ako ktorýkoľvek iný odvar. Vraj priazdnivo pôsobí na dýchacie cesty, obsahuje triesloviny, tripertény, vitamín C a flavonoidy.

Farba je žltkastá a chuť mimoriadne príjemná. Trochu trpká ako zelený čaj, ale naozaj len málo. Aj bez dochutenia je veľmi dobrý.