Včera som zistil, že sa mi v chladničke sušia dve buľvy zeleru a treba ich spotrebovať. Nechcem som z nich ani pyré, ani ich piecť 3 hodiny podľa Ottolenghiho. Preto išli nachvíľu bokom a predbehla ich červená šošovica.
Včera u nás doma vznikol jeden spoločný rodinný počin, krupicové noky so žihľavou a omáčkou z medvedieho cesnaku.
Tento recept bude z kategórie – chcem to uvariť, ale nemám všetky suroviny. Mali to byť zemiakové gnocchi a nechcel som, aby sa to zvrhlo na obyčajné halušky.
Čas od času zvyknem zdokumentovať aj recepty a varenie mojej milovanej. Toto krupoto so šošovicou je presne ten prípad.
Tento typ jedla nemá možno najlepšiu povesť. Všetko sa môže zmeniť, keď ponecháte len technologický postup a zároveň vymeníte takmer všetky suroviny.
Jablká máme už nabedničkované v pivnici, ale sú veci, ktoré v čerstvom stave neuskladníte. Napríklad zeleninové vňate. Nevadí, dajú sa kedykoľvek vypestovať.
Jedno z mála jedál, ktoré varím doslova za vandel. Pestrá zmeska strukovín a pár fínt k tomu.
Nadpis myslím doslovne. Poviem to rovno, patizón sám o sebe vyniká asi len šťavnatosťou, chuťou určite nie. So správnou plnkou mu ale viete dopomôcť do veľmi chutného jedla.
